S nástupom decembra sa opäť na našej škole začalo ranné adventné čítanie. Po minuloročnom príbehu o Snehovej sestre sme sa tento rok začítali do Vianočného mystéria od Josteina Gaardera. Na začiatku príbehu sme sa zoznámili Joachimom, ktorý si v kníhkupectve vybral zázračný adventný kalendár a každý deň ho v okienku namiesto čokoládky čakal príbeh o Elisabete, ktorá sa rozhodla nasledovať jahniatko so zvončekom. K tejto dvojici pútnikov postupne pribúdali ďalší – anjeli, pastieri, ovce, mudrci, správca rímskej provincie, cisár Augustus, hostinský – ktorí mali spoločný cieľ, a to navštíviť novonarodeného Ježiška v Betleheme. Putovanie do Betlehema bolo o to zaujímavejšie, že tento čudesný sprievod cestoval nielen naprieč krajinami (z Nórska do Dávidovho mesta Betlehema), ale aj naprieč dejinami (z dvadsiateho storočia po Kristovi k počiatkom kresťanského letopočtu).
Pri čítaní jednotlivých kapitol si deti čítali zaujímavý príbeh, ale zároveň sa dozvedeli veľa zaujímavostí o krajinách a miestach, ktorými sprievod prechádzal, a tiež množstvo myšlienok na zamyslenie. Preto vyberáme jednu, vyslovenú sv. Mikulášom, ktorého naši pútnici stretli v tureckom meste Myra: „Čím viac dávame, tým sme bohatší. A čím viac si necháme pre seba, tým sme chudobnejší. V tom je vlastne tajomstvo štedrosti. Pravda, jestvuje aj tajomstvo chudoby. Všetci, ktorí zhŕňajú pozemské poklady, budú jedného dňa veľmi chudobní. Ale tí, ktorí rozdajú všetko, čo majú, nikdy chudobnými nebudú. Navyše obdarúvanie iných ich natoľko baví, že sa celý život tešia. Veď najväčšie potešenie na zemi je radosť z toho, že môžeme obdarovať iných“.
(Gaarder, J.: Vianočné Mystérium, Artforum, 2018 s. 178)
Veríme, že táto myšlienka bude pre všetkých „posolstvom“ nielen v tomto predvianočnom čase, ale aj počas celého budúceho roka 2025.
