Žiaci a žiačky, ktorí  sa umiestnili v okresnom  i krajskom kole olympiády z dejepisu, boli za svoju usilovnosť, šikovnosť a vynaloženú námahu pozvaní na slávnostné vyhodnotenie, ktoré sa uskutočnilo v Senici.

Našu školu reprezentovali dve žiačky 8. ročníka – Kristína Gachová a Emília Snížková. V okresnom kole sa Emília Snížková umiestnila na 3. mieste a Kristína Gachová na 2. mieste a následne postúpila do krajského kola, kde sa umiestnila na peknom 6. mieste.

Obom žiačkam srdečne blahoželáme!

V piatok 14. júna 2024 sa uskutočnilo vyhodnotenie výtvarnej súťaže vyhlásenej Územnou organizáciou Dobrovoľnej hasičskej ochrany SR. Ocenení žiaci  boli pozvaní na hasičskú stanicu v Senici, kde si mohli pozrieť pripravenú výstavu všetkých výtvarných prác. Medzi ocenenými prácami bola aj práca našej žiačky 9. ročníka – Emmy Šišulákovej. Tohtoročnou témou bolo: „Hasiči a Vianoce“. Za kreativitu a usilovnosť  ocenení žiaci získali diplom a vecné odmeny.

Emme srdečne blahoželáme!

Naše vyvýšené záhony sa krásne zazelenali a zeleninka nám po výdatných májových dažďoch robí veľkú radosť.

Nie nadarmo sa vraví: „Májový dážď padá - zlato padá,“ alebo „Májový dážď viac stojí ako Viedeň.“

Každá trieda dostala do opatery jeden záhon a o jeden sa starajú i deti zo školského klubu. Žiaci si väčšinou vysadili hrach, reďkovku, kaleráb, mrkvu, ale nájdu sa aj uhorky, rajčiny, cuketa a tekvica hokkaido.

Stihli sme už pozbierať a ochutnať prvú úrodu, ktorá nám všetkým veľmi chutila.

Ďakujeme Nadácii Volkswagen Slovakia za podporu v našom záhradníčení.

Začiatkom júna 2024 sme sa vybrali na dvojdňový poznávací výlet do Poľska.

Počas prvého dňa sme navštívili krásne starobylé mesto Krakov, kde sme obdivovali Mariánsky kostol s prekrásnou výzdobou, výnimočnú architektúru okolitých domov na jednom z najväčších námestí Európy (s obvodom 800 m), s rodovými symbolmi na fasádach domov. Počas celého výkladu našej pani sprievodkyne nám robili spoločnosť krakovské holuby, dokonca niektorí z nás sa pokúšali jedného z nich chytiť. Zaujímavosťou pre nás bola budova Sukiennice –historickej mestskej tržnice so suvenírmi s typickými ľudovými motívmi.

V popoludňajších hodinách sme sa presunuli do Soľnej bane vo Wieliczke. Do priestorov banských chodieb sme sa dostali zdolaním 800 schodov (Annemarie ich „vlastnoústne“ spočítala). Hoci sme veľmi nerozumeli výkladu poľského sprievodcu, prehliadku banských priestorov sme si užili. Všetkých nás očarili soľné sochy, lustre, soľné jazierka, banícke technické zariadenia, a najmä kaplnka, ktorá sa nachádza v podzemných priestoroch a jej výzdoba je celá zo soli. Väčšina z nás neodolala a slanosť stien priebežne overovala. Dozvedeli sme sa, že patrónkou baníkov je sv. Barbora a patrónkou baníkov soli je sv. Kinga. Súčasťou prehliadky boli aj fascinujúce animácie. Našu púť podzemím sme ukončili rýchlou banským výťahom na zemský povrch (4 m za sekundu).

Po náročnom, ale zaujímavom dni sme sa presunuli do Osvienčimu do hotela Artur, kde sme boli ubytovaní.

Druhý deň nášho poznávania sme začali návštevou koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. Prehliadku sme absolvovali v dvoch skupinách s milými sprievodkyňami, Sylviou a Katarínou. Ako prvé sme navštívili bývalé kasárne, ktoré počas 2. svetovej vojny slúžili ako ubytovne pre väzňov a dozvedeli sme sa, že ich nazývali bloky a v Brezinke ich nazývali baraky. Ďalšou informáciu pre nás bolo, že 27 tisíc Slovákov prišlo do Osvienčimu v domnienke, že idú za prácou. Do areálu sme vstúpili „bránou do pekla“, ktorá hlása ARBEIT MACHT FREI – Práca oslobodzuje. Vypočuli sme si viacero životných príbehov, ktoré osobne za svojho života prerozprávali pani sprievodkyniam bývalí zajatci, prípadne ich potomkovia.

Následne naše kroky smerovali do druhej časti koncentračného tábora – Birkenau / Brezinka, ktorá bola konečnou stanicou pre mnohých zajatcov. Naša prehliadka začala na mieste selekcie – miesta, kde deportovaní zajatci boli rozdeľovaní do dvoch skupín: istá smrť v plynovej komore alebo „život“ v krutých neľudských podmienkach. Na vlastné oči sme mohli vidieť ruiny krematórií a pietneho miesta tragických udalostí.

Návšteva obidvoch miest v nás zanechala pocit smútku nad krutosťou, odňatím ľudskej dôstojnosti, zverstvami, ktoré boli páchané na ľuďoch.

Uvedomili sme si, ako môže fanatizmus jedného človeka negatívne ovplyvniť dejiny sveta. Teraz si viac budeme vážiť život, slobodu, jedlo, vodu, teplo, hygienu, teplé oblečenie,... (možno pre niekoho samozrejmosť, ale pre život podstata).

Autori: Annemarie M., Emma Š, Helena J., Alica O., Emília S., Kristína G., Matej M., Martin B.

 

Naše dojmy z výletu:

„V bani sami to páčilo. Bolo to tam pekné. Hlavne tie rôzne sochy zo soli. Páčilo sa mi hlavne to, že som mohla lízať steny zo soli. Z Auschwitzu mám zmiešané pocity. Zaujali ma hlavne rôzne príbehy židov, čo prežili a aké to tam bolo z ich rozprávania. Pre tých ľudí to bolo strašné. Aj tí, čo prežili mali traumu na celý život.“

 

„Najlepším zážitkom bol koncentračný tábor. Bola tam neopísateľná atmosféra. Vypočuli sme si rôzne príbehy ľudí, ktorí prežili.“

 

„Výlet vo mne zanechal veľa pocitov. Páčilo sa mi hlavne v Osvienčime. Miesto malo zvláštnu atmosféru. Páčil sa mi výklad v slovenčine.“

 

„Najviac sa mi páčila exkurzia v koncentračnom tábore. Bola tam veľmi zvláštna atmosféra. Pani sprievodkyňa nám porozprávala rôzne príbehy zo života ľudí, ktorí prežili v ťažkých podmienkach, a v ktorých by som si ja nevedela predstaviť žiť. Páčilo sa mi aj vo Wieliczke, samozrejme, že som musela olízať soľ zo stien bane ako všetci ostatní. V Krakove sa mi páčilo nádherné námestie a na ňom kostol s prekrásnym interiérom.“                                                                                                           Helena Jurdáková

 

„Veľmi sa mi páčila architektúra Krakova, najmä domy na námestí, sochy v Soľnej bani, a tiež prehliadka koncentračného tábora.“

 

„Tento výlet vo mne zanechal veľa zmiešaných pocitov. Dobrých i zlých. Soľná baňa ma prekvapila a koncentračný tábor ma prekvapil tiež, ale spôsobom, aké hrozné veci sa tam za nacistov diali.“

 

„Veľmi sa mi páčila Soľná baňa vo Wieliczke, zapísaná aj do zoznamu UNESCO. Takmer všetky banské systémy aj miestnosti vyzerali ako nové. Popri dýchaní soľného vzduchu nám sprievodca rozprával o bohatej histórii bane, a taktiež o dômyselných technikách ťažby. Je ohromujúce vidieť na vlastné oči, čo všetko boli baníci schopní spraviť, aby sa dostali k ďalšej soli.“

 

„Mne sa najviac páčilo v soľnej bani. Prišlo mi veľmi zaujímavé, že som do podzemia zostúpila cez 800 schodov. Zapôsobil na mňa i koncentračný tábor v Osvienčime. Vidieť toto miesto a počuť rôzne príbehy vyvolávalo vo mne pocity, ktoré neviem slovami opísať.“                       E. Š.

 

„Najväčší zážitok pre mňa bola návšteva koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau. Boli to miesta, ktoré som veľmi dlho chcel navštíviť. Bolo pre mňa veľmi šokujúce vidieť tie hrôzy a prostredie na vlastné oči. Určite je to niečo iné, keď to čítate v knihe alebo si pozriete dokument. Spôsob akým žili milióny ľudí je pre mňa nepredstaviteľný a pri pomyslení na to, že by som sa musel pozerať na vlastnú rodinu ako mi pred očami mizne, je hrôzostrašné. Nedokážem opísať, čo tam bolo, ale určite každému odporúčam, aby to miesto navštívil. Tento výlet som si veľmi užil a som rád, že som bol jeho súčasťou.“                                            A.      V.

 

„Osvienčim bol smutný, ale bohužiaľ pravdivý.“

 

„Najviac sa mi páčila soľná baňa. Kúpil som si veľa pekných vecí. Bol to pekný výlet, ktorý si budem dlho pamätať.“                    D. O.

 

„Výlet bol parádny, všetko bolo zaujímavé. Baňa ma prekvapila. Dávam 10 z 10.“                                                                                Matej Malata

 

„Výlet krásny. Najviac sa mi páčilo námestie v Krakove a zaujal ma i Osvienčim.“

 

„Vtipy o koncentračných táboroch nie sú po exkurzii už vtipné, keď viem, čo sa tam stalo.“                                                                     P. K.

 

„V hoteli sa mi páčilo a takisto aj v Osvienčime. Bolo to tam celé také smutné a je pekné, že tábor zachovávajú ako pamiatku.“

 

„Bolo to poučné. Je to smutné, ale je to časť histórie.“

 

„Najviac sa mi páčil kostol zo soli, ktorý bol pod zemou.“

 

Deň 1.  Plavba začína...

Dnes ráno sme z Lakšárskej Novej Vsi vyrazili smer Banská Štiavnica - Počúvadlianske Jazero. Na autobusovú palubu sme nalodili žiakov 3., 4. a 5. triedy. Kapitánkou našej výpravy je Mgr. Katarína Kráľová a členkou posádky Mgr. Andrea Vilemová. O zdravie nás všetkých sa stará lodná zdravotníčka Miriam Lieskovská. Cesta nám ubiehala veľmi rýchlo. Jedinú prestávku sme si spestrili hľadaním mobilného telefónu a zubného strojčeka, čím deti preverili naše pátračské schopnosti. Po príchode na miesto sme si dali výborný obed s vyhliadkou na roztancovanú hladinu Počúvadlianskeho jazera, ktorú čerili tancujúce dažďové kvapky. Popoludní, keď na chvíľu ustal dážďový tanec, sme sa vybrali preskúmať okolie Počúvadla. Posádka si chvíľu pred večerou spestrila spoločenskými hrami. Po večeri a očakávanom telefonovaní s rodičmi sme sa všetci stretli v herni a do  palubných denníkov si zaznamenali zážitky z dnešného dňa. Večer však ešte nekončí a momentálne sa deti vlnia v rytme tanca na pyžamovej párty.

 

Deň 2.  Prekonávanie vlastných limitov...

Hoci nás dnes ráno vôbec nepotešil pohľad na rozčerenú hladinu Počúvadla, naša výprava sa nedala odradiť. Začali sme krátkou rozcvičkou na schodoch. Po raňajkách a dôslednom bodovaní kajút našej posádky sme sa najskôr venovali tvorivým aktivitám. Deti šili peňaženky pre maminky, drôtovali srdiečka, či vtáčiky a plietli náramky priateľstva. Po výbornom obede sa akoby mávnutím čarovného prútika obloha vyjasnila a hrejivé slniečko nás vytiahlo na plánovanú túru na vrch Sitno. Trasa to nebola vôbec jednoduchá. Blatistá, plná kameňov a množstva schodov. Všetci členovia našej výpravy však tento výstup i zostup bravúrne zvládli, za čo im patrí naša hlboká poklona a obdiv. Aj dnes deti prevetrali naše bádateľské schopnosti - hľadali a našli sme peňaženku a aj jednému kliešťovi sme klepietka ošetrili kvalitným pleťovým nočným krémom. Dnes večer sme o hodinku skôr zavelili k oddychu, keďže ráno skoro vstávame a vyrazíme za novými zážitkami.

 

Deň 3.  Koľko úsilia stojí dostať poklady z útrob Zeme na povrch...

V dnešné slnkom zaliate ráno sme už o 06:00 hod. napli plachty a vyplávali z prístavu Počúvadlianske Jazero do Banskej Štiavnice. Raňajkovali sme ako králi, na nádvorí Nového zámku. A potom sme už vyrazili v ústrety novým dobrodružstvám do Banského múzea v prírode. Vyzbrojení prilbami, ochrannými pršiplášťmi a baterkami, sme sfárali do štôlne Bartolomej. Uchvátili nás dobové fotografie z minulosti, vďaka ktorým sme si uvedomili, aká ťažká a nebezpečná bola a je práca baníkov. Pochopili sme, koľko driny a obety prinášali každý deň, keď schádzali do podzemia. Spoznali sme rôzne mechanizmy dolovania rudy, od primitívnych až po novodobé. Odhalili sme i najväčšieho nepriateľa baníkov - vodu, ktorej silu sa však postupom času naučili využívať vo svoj prospech. Banská Štiavnica však nemá poklady ukryté len vo svojich útrobách. Dnes sme mali možnosť spoznať a stretnúť pána Ing. Arch. Petra Chovana, ktorého zlaté ručičky stoja za unikátnym, najväčším slovenským dreveným pohyblivým betlehémom. Pri pohľade na jednotlivé časti tohto skvostného diela nás udivovali zmysel pre detail, kreativita a zručnosť autora. Dnes nám už na ďalšie spoznávanie tohto výnimočného miesta nezostal čas. Na palube autobusu sme sa presunuli späť do nášho penziónu. V podvečer sa deti v 5-členných posádkach previezli na loďke po hladine Počúvadla, čo si ako praví námorníci, dosýta užili.

 

Deň 4.  Priania a poďakovania do neba...

Dnes nás priaznivý vietor zavial na jednu z najkrajších dominánt Banskej Štiavnice - Kalváriu. Počas výstupu na vrchol, až k najvyššiemu kostolu, všetci členovia našej posádky vyslovili svoje priania i poďakovania, ktoré putovali až do neba. Dýchala na nás sila a zároveň pokoj každého z 22 zastavení. Je to naozaj výnimočné miesto, na ktoré sa oplatí vždy vrátiť. Naplnení príjemným pocitom z tejto krásy sme sa presunuli do neďalekej Botanickej záhrady. Objavili sme tu množstvo unikátnych cudzokrajných drevín a iných rastlín, ktoré na inom mieste na Slovensku nenájdeme. Pokračovali sme prechádzkou cez centrum mesta. Naše kroky viedli k Starému zámku, ktorý sme predtým videli z najvyššieho miesta Kalvárie. Júnové slniečko nás hrialo a tak sme sa, ako praví námorníci, potrebovali trocha schladiť. Všetky mlsné jazýčky si tak pochutnali na výbornej zmrzlinke. Po ľadovom osviežení sme sa nalodili na palubu autobusu, ktorý nás odviezol do penziónu. Tu sme sa venovali spoločným hrám a nachodené nôžky si schladili v bystrej vode Počúvadlianskeho jazera. Po večeri sme naše námornícke brušká naplnili chutnými špekáčikmi pri spoločnej rozlúčkovej opekačke. Zajtra sa už pomaly schyľuje ku koncu našej výpravy, ale čaká nás ešte jedno zaujímavé zastavenie... Kremnická mincovňa...

 

Deň 5.  Hodnoty, ktoré pretrvávajú...

Poslednú noc bola detská posádka taká unavená z prežitých dobrodružstiev, že ich nezobudili ani blesky a hromy nad hlávkami plnými snov. Možno práve takýmto spôsobom občas Sitnianski rytieri pripomínajú svoju silu... Po prebudení nás privítali už len pokojné dažďové kvapky. Asi preto, aby sme sa mohli sústredene baliť a neťahalo nás to von. Po úspešnom nalodení na palubu autobusu nás doobeda, po hodinke cesty, privítala slnečná Kremnica. Ďalšie krásne mestečko s osobitou atmosférou, učupené v kopcoch. Na obed sme si dopriali pizzu pod korunami stromov na námestí, s výhľadom na kostol sv. Kataríny. Následná prehliadka mincovne nám umožnila nakuknúť do tajov cesty, ktorú v kráľovskom banskom meste prešli vzácne kovy, až sa v závere premenili na mince. Videli sme tu pôvodné stroje, ktoré už nikde inde nenájdete. Nie darmo je kremnická mincovňa najstaršou nepretržite fungujúcou mincovňou na svete. 90% jej produkcie putuje do zahraničia. Vznikajú tu nielen slovenské mince, či mince rôznych štátov, ale napríklad i medaily pre športovcov na rozličné športové šampionáty. Dozvedeli sme sa, že spomínané medaily už nie sú vyrobené z pravých vzácnych kovov, ale stále získavajú prestížne ocenenia za najlepší dizajn. Zlato a striebro, ktoré sa namáhavou prácou dostávajú z útrob Zeme na jej povrch, vždy mali a aj majú svoju hodnotu. Rovnako vždy malo a aj bude mať svoju hodnotu trávenie času s deťmi, ich sprevádzanie pri objavovaní krás a zaujímavostí v našej krajine - a že ich je veru neúrekom. Objavovanie má však pridanú hodnotu vtedy, ak sa unavení a šťastní môžeme vrátiť do bezpečného prístavu, kde nás čakajú naši milovaní... S touto myšlienkou sme dnes ukončili našu úspešnú a zaujímavú plavbu - hodnotami, ktoré pretrvávajú. 

PS: Ďakujeme lodivodom, ktorí neúnavne pripravovali a realizovali túto plavbu, posádke, ktorá sa nechala viesť, aj všetkým dobrým ľuďom, na ktorých sme počas našej plavby natrafili..

Dňa 31. mája 2024 sa v areáli školy konala praktická časť účelového cvičenia a didaktických hier. Žiaci prvého stupňa absolvovali disciplíny: zdravotná výchova, dopravná výchova, pobyt a pohyb v prírode a jej ochrana a výchova k bezpečnému správaniu.

Žiaci druhého stupňa absolvovali disciplíny: riešenie mimoriadnych situácií – civilná ochrana, zdravotná príprava, pobyt a pohyb v prírode a jej ochrana, dopravná výchova, topografia a streľba zo vzduchovky.

Disciplína – streľba zo vzduchovky bola vyhodnotená za triedy i za jednotlivcov.

Triedy:

5. miesto – 7. ročník

4. miesto – 5. ročník

3. miesto – 9. ročník

2. miesto – 8. ročník

1. miesto – 6. ročník

 

Jednotlivci:

3. miesto – Vladimír Gábriš (38 bodov)

2. miesto – Emília Snížková (42 bodov)

1. miesto – Viktória Kopčová (43 bodov)

 

Na záver účelového cvičenia a didaktických hier sme si pochutnali na výbornom guláši, ktorý pre nás pripravilo Poľovnícke združenie Lakšárska Nová Ves.

Hoci v predstihu, ale o to zaujímavejšie, sa dňa 30. mája 2024 konala netradičná oslava MDD na našej škole. Tento raz sa naši žiaci zapájali do rôznych disciplín, za splnenie ktorých získavali žetóniky, ktoré si následne vymenili v našom "mini obchodíku" za rôzne lákavé ceny. Najväčší dopyt bol po športových potrebách, ako napríklad švihadlá, rakety, loptičky. Dievčatá - parádnice sa potešili veľkému výberu čeleniek, gumičiek, sponiek a ozdôb do vlasov a chlapcov potešili najmä slúchadlá a elektronické hry.

Deti odchádzali domov spokojné, trošku unavené, a najmä obťažkané množstvom cien, ktoré získlali za svoje športové výkony.

Naši žiaci sa dňa 22. mája 2024 zúčastnili Záhoráckej olympiády v Gbeloch, na ktorej sa zúčastnilo šestnásť škôl zo senického, skalického a malackého okresu.

Školu reprezentovali Laura Orgoňová, Boris Baláž a Róbert Winkler, ktorí si otestovali svoje fyzické zručnosti v behu na 300 a 60 metrov a vo vrhu guľou, a ktoré im priniesli nasledovné umiestnenie: 4. miesto v behu na 300 metrov - Boris Baláž a 4. miesto vo vrhu guľou - Laura Orgoňová.

Srdečne im blahoželáme k športovému úspechu!

Dňa 9.5.2024 sa v Senici uskutočnili Majstrovstvá okresu v atletike. Našu školu reprezentovali Daniela Poláková (5. ročník), Róbert Winkler (7. ročník), Laura Orgoňová, Alan Gach, Samuel Rusnák a Patrik Soják (8. ročník).

Žiaci súťažili v nasledovných športových disciplínach: vrh guľou, skok do diaľky, hod vortexom, beh na 60 metrov a 800 metrov a štafetový beh. Niektorým žiakom sa darilo, niektorým nie, ale dali zo seba všetko, čo sa dalo.

Našej žiačke, Laure Orgoňovej, sa podarilo získať 2. mesto vo vrhu guľou. Za získaný úspech jej srdečne blahoželáme.

Dňa 7.5.2024 sa v Senici konala súťaž mladých záchranárov civilnej ochrany. Súťaže sa zúčastnili piati žiaci 6. ročníka: Ján Gábriš, Viktória Kopčová, Barbora Kráľová, Lucia Lieskovská a Pavol Vaculka.

Žiaci súťažili na niekoľkých stanovištiach, kde formou testu preverovali ich vedomosti z civilnej ochrany, následne striekali na plechovky, strielali zo vzduchovky a overovali ich praktické vedomosti z topografie. Súčasťou súťažných disciplín bola improvizovaná ochrana, kde si žiaci museli správne nasadiť masku, rozoznať sirény, zbaliť si evakuačnú batožinu a vedieť sa ochrániť v prípade výbuchu atómovej elektrárne. Poslednou disciplínou bola zdravotná príprava, kde žiaci predviedli poskytnutie kardiopulmonálnej resuscitácie.

Naši žiaci si počínali v jednotlivých disciplínach výborne, o čom svedčí aj získanie 5. miesta. 

                                                                                                      Viktória K. a Lucia L.

 

Druhá májová nedeľa sa tradične niesla v duchu osláv Dňa matiek. Deti z materskej školy i základnej školy potešili svoje mamičky a staré mamy pásmom básničiek, ľudových i moderných pesničiek, tancom a hrou na hudobné nástroje.

Ako pamiatku na tento krásny deň si mamičky i babky odnášali pozdravy s milým prianím, ktoré im vyrobili šikovné deti zo základnej školy.

Macramé alebo drhanie je technika, pri ktorej sa zo šnúry splietajú uzly bez pomoci ihlíc a háčikov. Pomocou nej si môžeme vytvoriť odevy, opasky, šperky, náramky, kabelky a bytové doplnky. Voľakedy si naše staré a prastaré mamy vyrábali závesné dekorácie na kvetináče a rôzne obrazy. V súčasnej dobe máme k dispozícii aj bavlnené priadze, ktoré sa dajú rozčesať, a tým sa nám otvárajú ďalšie možnosti na tvorbu.

Pod šikovnými rukami tetušiek z jednoty dôchodcov vznikli tentoraz krásne listy rôznych farieb, tvarov a veľkostí.

Aby stará technika uzlíkov nezanikla, naplánovali sme si ďalšie stretnutie, na ktorom si oživíme viazanie nití, a potom  spoločne s deťmi vyrobíme závesné dekorácie na kvetináče, ktoré budú skrášľovať interiér aj exteriér školy.

Pri príležitosti Svetového dňa Červeného kríža sa opäť, 7. mája 2024, konala regionálna súťaž Družstiev mladých zdravotníkov, ktorú organizoval SČK, územný spolok Senica. Tentokrát si 105 žiakov ZŠ z okresov Senica, Skalica a Myjava zmeralo svoje sily v poskytovaní prvej pomoci v športovej hale v Senici.

Z našej školy sa súťaže zúčastnilo päť ôsmakov – Julián Daniel, Kristína Gachová, Lukáš Drinka, Emília Snížková a Samuel Rusnák. Mladí zdravotníci sa popasovali s vedomostnými testami o bezpríspevkovom darcovstve krvi, organizácii Červený kríž a zdravotníckych vedomostiach. Následne predviedli praktické poskytovanie prvej pomoci – kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) a ošetrenie poranenia. Vďaka ich snahe a dôslednej príprave sa umiestnili na krásnom 2. mieste, čo im je motiváciou do ďalších ročníkov súťaže.

Aj v tohtoročnú poslednú slnečnú aprílovú sobotu sme sa stretli pri stavaní mája na lakšárskonovoveskom námestí. Ako v minulom roku, tak aj teraz sa o stavanie „májky“ postarali miestni hasiči.

Kultúrny program prvomájových osláv bol pod taktovkou žiakov základnej školy a speváckeho zboru Slniečka.

Prítomných potešilo pásmo piesní, tanca a hry na hudobné nástroje.