Moja rodina

Tam v Lakšárskej Novej Vsi

V domčeku pri námestí

Žije moja rodina

Ja, tato a mamina.

 

Ja som Adam – chlapec malý

A chodím do tretej triedy

Futbalistom chcem sa stať,

Za klub FC Barcelona túžim hrať.

 

Šťastný by bol aj môj tatko,

Ktorý sa volá Vladko.

Na zápasy vodí ma,

Päste silno zatína,

Aby sa mi darilo len,

Splniť ten môj obrovský sen.

 

Moja mamka Andrejka,

Je v našej škole riaditeľka.

Veľa práce stále má

O mňa aj tata sa vždy postará.

 

Máme psíka – malú Belu,

Našli sme ju vyhodenú.

Teraz s nami žije šťastne

Už sa blíži koniec básne.

 

Rodina je vzácne vec,

To vie každý malý chlapec.

Som veľmi šťastný, že ich mám,

Preto nie som nikdy sám.

 

Adam Vilem, 3. ročník

 

Škola

Do školičky smelo kráča,

poskakuje ako vtáča.

Jožko, Aďko, Zuzanka,

všetci pekne za ránka.

Písať chceme, čítať chceme

objavovať svet,

V našej peknej škole,

krásnej ako kvet.

Ak raz budem slečna veľká

aj ja chcem byť učiteľka.

Vedomosti rozdávať,

nové deti spoznávať.

A vy všetci maličký,

tešte sa do školičky.

Sára Trimaiová, 3.ročník

 

Tatkov zub

Tatina bolia zuby,

lenže veľmi mäsko ľúbi.

Nedokáže už nič hrýzť,

k zubárovi musí ísť.

Nie je mu moc do reči,

snáď ho zubár vylieči.

Keď sa vrátil od zubárky,

uvaril si štyri párky.

Môže už jesť to čo ľúbi,

len si musí čistiť zuby.

 

Tatkov zub

Tatina bolia zuby,

lenže veľmi mäsko ľúbi.

Nedokáže už nič hrýzť,

k zubárovi musí ísť.

Nie je mu moc do reči,

snáď ho zubár vylieči.

Keď sa vrátil od zubárky,

uvaril si štyri párky.

Môže už jesť to čo ľúbi,

len si musí čistiť zuby.

 

Marek Herák, 3.ročník

 

Voda

Slovo, ktoré každý pozná,

je to naša dobrá voda.

Vďaka nej je dobrá pôda,

potom tiež aj úroda.

Z nej rastie mrkva, slivka, jahoda,

celá naša príroda.

 

Vďaka vode sme vždy čistí,

tým si buďte  všetci istí.

Povie ti to aj malá Elena,

že na prvom mieste musí byť hygiena.

Nedávať si vaňu plnú,

ale stačí krátku sprchu.

 

Pohár vody zlepší deň,

život bez nej je zlý sen.

Spôsobuje nám radosť,

najmä v lete pri bazéne,

dáva nám príjemnú sviežosť,

pomôže proti migréne.

 

Preto si máme vodu vážiť,

jedného dňa ju môžme stratiť.

Treba ňou čo najviac šetriť

 a s ňou pekný život prežiť.

 

A. Barešová, 8.ročník

 

 

 

 

Voda

Voda, voda, vodička,

dáme si my modré trička.

Lebo si mala sviatok,

napijem sa ťa aj v piatok.

Budem chodiť v mdorom celý,

bude tvoj sviatok skvelý.

 

Bez teba sa nedá žiť,

každú chvíľu musím piť.

Ty nás môžeš umývať,

dá sa pri tebe aj spievať.

Všetci ťa tu potrebujú,

lebo vodu vždy milujú.

 

Nebudem ťa znečisťovať,

budem proti tomu konať.

V tebe žijú aj rybičky

a aj kapor nie maličký.

Keď máš rada detičky,

tak ich pusti do vodičky.

 

Keď je slno, tak sa trápiš,

cez zimu sa zase skrátiš.

Na jar sa zase vrátiš,

cez leto zabávaš mladších.

Pomáhaš aj pri požiaroch,

nalievajú ťa aj v baroch.

 

Ľ. Malík, 7. ročník

 

Voda

Modré vlny svietia nám,

potôčik sa plaví sám.

A v ňom čistá vodička,

čistá ako lodička. 

A v tej vode jedna žabka,

psík si pri nej labku škrabká.

 

Ryby, rybky, rybičky,

aj kapry či žabičky.

Tie plávajú v tejto vode,

čistej ako biele lode.

Pod tou vodou kamienky,

tam sa skrývajú najmenšie žubrienky.

 

Jeseň vlny odnáša,

a zima ich primŕza.

Leto nám ju zohrieva,

kúpať sa v nej dá.

Kúpať sa je zábava,

potápať je námaha.

 

Tak vodu teraz chránime,

nevozíme žiadne chemikálie.

Chráňme celú vodu,

dbajme na jej čistotu.

Chráňme všetky ryby,

ba aj rastliny.

 

F. Borovička, 7. ročník

 

Voda

Voda, voda, vodička,

plná je ťa studnička.

Sladká voda nie je zdravá,

čistú vodu pijem odrána.

 

Pijem vodu každý deň,

z kohútika tečie prameň.

Vodu stále chránime,

tak ju stále čistíme.

 

Budeme sa o ňu starať,

v lete budeme v nej plávať.

Umývame sa v nej, preto sme čistí,

každý sa potom pekne bliští.

 

V studničke je čistým vápnom

a v bazéne zase chlórom.

Končím ja teraz svoju báseň,

nemysli si, že to bola kázeň.

 

A. Danihel, 8.ročník

 

Láska ide cez žalúdok

Valentínka spod dverí trčí,

ktože mu je tam strčil?

Otvorím dvere, vykuknem

a za rohom bol už tieň.

Zima je, obliecť sa musím,

preskúmať stopy v snehu skúsim.

 

Vyšla som z domu, zabočila za roh

 a na zemi som našla tvaroh.

A mačka za mnou trielila,

že si ukradne tvaroh verila.

Ale našla som aj stopy v snehu

 a pokračovala som po nich v behu.

 

Prišla som na cestu, samý ľad,

už som v pátraní nemohla pokračovať.

Prechádzala som sa ešte zopár chvíľ

 a našla som vrecko cestovín.

Tajný ctiteľ to musel stratiť,

keď sa mi chcel rýchlo z očí stratiť.

 

Tvarohové cestoviny s chuťou zjem,

a za obed Ti pekne ďakujem!

Vraciam sa domov, Valentínka vo vrecku,

veď tam nájdem odpoveď na moju otázku!

Otváram obálku môjoh ctiteľa,

som šťastná, lebo aj ja som naňho myslela.

 

V. Kurthyová, 7.ročník

 

Láska 

Valentín je lásky čas, 

poteší vždy všetkých, ba aj nás. 

Na nášho Valentína, 

každý len o láske sníva. 

Idú Vám na um samé krásky, 

až sa Vám z toho robia vrásky. 

 

Láska, to je aj smútok,  

príde aj na um každý kútok. 

Keď vidíš pravú lásku, si jak kohútok

 a potom vypiješ celý súdok. 

Dávame si pusinky, 

koláče aj mafinky. 

 

Pošlime si pozdravy, 

no môžu byť aj cukríky. 

Zaľúbený Janko píše Helenke

a Paťo zas Alenke. 

Neháda sa nikto z nás,

veď je lásky čas. 

 

A keď sa Valentín ku koncu schyľuje, 

každý svoju lásku miluje. 

Keď sa končí Valentín, 

nevymyslím žiadny rým!

 

F. Borovička, 7.ročník 

 

Krásne Slovensko

Slovensko je krásna zem,

preto ho tak milujem.

Lesy, rieky, pohoria

sú jeho krásna ozdoba.

Nad tým všetkým slnko svieti,

nad Tatrami orol letí.

 

Rozprestiera krídla orlie,

chráni nimi deti svoje.

Rozprestiera polia, lúky,

obdarúva nás chlebom z múky.

Rozprestiera však aj ozdoby,

ktoré sú ukryté v podzemí.

 

Sú to naše jaskyne,

do ktorých radi chodíme.

V potôčiku šuští voda,

spieva si pieseň domova.

Slovensko je krásna zem,

preto ho tak milujem.

 

Tomáš Orgoň, 6. ročník     

 

SLOVENSKO

Slovensko Ty si moja krajina,

moja krásna domovina.

Krásne sú tu hory, lesy,

pekné sú tu domy, stromy.

Krásne sú aj naše Tatry.

Ďakujem kraj, že si.

 

Slovensko čarovné,

môj domov sladký,

no moria tu chýbajú,

ale lesy sú tajomné.

Slovensko ďakovať Ti chcem,

že som sa tu narodila a žiť tu chcem.

 

A tá naša slovenčina,

pozná ju každý z nás.

Naše nárečia sa zjednotili

a nový jazyk vytvorili.

Keď Slovenskom prechádzam,

Všetko krásne nachádzam.

 

Karolína  Matalíková, 6.ročník

 

 

Výlet loďou

 

        Jedného pekného dňa sa naša rodina vybrala na výlet po Dunaji. Samozrejme, bol to výlet loďou na trase Bratislava – Čunovo.

         Loď nás čakala pri brehu Dunaja a volala sa Kriváň. Kúpili sme si lístky a nastúpili sme. V ten deň bolo veľmi horúco, ale na vode nám to tak neprišlo. Keď sa loď zaplnila, vyrazili sme smerom k Čunovu. Loď sa hojdala z jednej strany na druhú a ani sme sa nenazdali a boli sme v Čunove, kde sme mali hodinu voľna a využili sme   ju na prehliadku obrazov v galérii, prechádzku v parku, fotenie pri sochách. Bolo tam veľmi krásne a nechcelo sa mi ísť späť.

Cestou späť som riadila našu loď. To bol zážitok! Cesta mi fantasticky rýchlo ubehla a boli sme opäť v Bratislave.

        V cieli sme sa rozlúčili so spolucestujúcimi a šťastní sme sa vrátili domov. Doma sme babke všetko vyrozprávali, veď to bol deň, na ktorý sa len tak nezabúda.

Karolína Matalíková, 6. roč.

 

 

Prázdninový zážitok

 

        Cez prázdniny sme boli na výlete v Bratislave. Naše hlavné mesto sa mi páči.

        Najskôr sme išli na Slavín. Je to pamätník vojakov, ktorí padli vo vojne. Slavín sa mi páčil, lebo bol veľmi vysoký. Potom sme išli na Bratislavský hrad. Najskôr sme si prezreli expozíciu o živote Ľ. Štúra. V podzemí hradu sa nachádzali predmety z histórie mesta. Boli tam rôzne nádoby, zbrane, mince, ktoré ľudia používali v minulosti.

Neskôr sme išli do jednej z vežičiek. Bol z nej krásny výhľad na celú Bratislavu. V okolí hradu je záhrada, ktorá bola tiež pekná. V obchode so suvenírmi sme kúpili niečo na pamiatku.

        Domov sme sa vrátili večer, unavení, ale spokojní.

 

Tomáš Orgoň, 6. roč.

 

 

 

Jeseň

Od severu vietor veje,

z oblohy sa voda leje.

Prišla jeseň, predzvesť zimy,

Sedím v teple, hľadám rýmy.

 

Slniečko už menej hreje,

šibal vetrík sa len smeje,

pohvizduje po chotári,

po oblohe ženie chmáry.

 

Pozhadzoval všetky listy,

Strom bez listov je už čistý.

Striasol na zem gaštany,

ležia v v tráve vedľa brány.

 

Zbadal ich tam malý Stanko,

Keď šiel s mamou tade ráno.

Má ich teraz plné vrecká,

praví niečo pre otecka.

 

 

                           Peter Sova, 8.ročník

 

Jeseň

Pani JESEŇ prišla medzi nás,

Priniesla si so sebou prízemný mráz.

Chýba už len studený dážď,

mali by sme mať pri sebe pršiplásť.

 

Deti si šarkanov púšťať začali,

Listy zo stromov popadali.

Farby jesene sú žltá, červená, hnedá,

zo školských okien sa už práši krieda.

 

Deti zo školy veľmi smutné sú,

ale stromy im úsmev prinesú.

Vtáky v teplých krajinách bývajú,

ľudia im na rozlúčku kývajú.

 

Mali by sme zo skrine vytiahnuť kožuštek

A zabezpečiť si teplý brlôžtek.

Slnko niekedy ešte vykukne,

ale mali by sme zabudnúť na minisukne.

 

 

                           Barbora Drinková, 8.ročník