Deň 1. Plavba začína...
Dnes ráno sme z Lakšárskej Novej Vsi vyrazili smer Banská Štiavnica - Počúvadlianske Jazero. Na autobusovú palubu sme nalodili žiakov 3., 4. a 5. triedy. Kapitánkou našej výpravy je Mgr. Katarína Kráľová a členkou posádky Mgr. Andrea Vilemová. O zdravie nás všetkých sa stará lodná zdravotníčka Miriam Lieskovská. Cesta nám ubiehala veľmi rýchlo. Jedinú prestávku sme si spestrili hľadaním mobilného telefónu a zubného strojčeka, čím deti preverili naše pátračské schopnosti. Po príchode na miesto sme si dali výborný obed s vyhliadkou na roztancovanú hladinu Počúvadlianskeho jazera, ktorú čerili tancujúce dažďové kvapky. Popoludní, keď na chvíľu ustal dážďový tanec, sme sa vybrali preskúmať okolie Počúvadla. Posádka si chvíľu pred večerou spestrila spoločenskými hrami. Po večeri a očakávanom telefonovaní s rodičmi sme sa všetci stretli v herni a do palubných denníkov si zaznamenali zážitky z dnešného dňa. Večer však ešte nekončí a momentálne sa deti vlnia v rytme tanca na pyžamovej párty.
Deň 2. Prekonávanie vlastných limitov...
Hoci nás dnes ráno vôbec nepotešil pohľad na rozčerenú hladinu Počúvadla, naša výprava sa nedala odradiť. Začali sme krátkou rozcvičkou na schodoch. Po raňajkách a dôslednom bodovaní kajút našej posádky sme sa najskôr venovali tvorivým aktivitám. Deti šili peňaženky pre maminky, drôtovali srdiečka, či vtáčiky a plietli náramky priateľstva. Po výbornom obede sa akoby mávnutím čarovného prútika obloha vyjasnila a hrejivé slniečko nás vytiahlo na plánovanú túru na vrch Sitno. Trasa to nebola vôbec jednoduchá. Blatistá, plná kameňov a množstva schodov. Všetci členovia našej výpravy však tento výstup i zostup bravúrne zvládli, za čo im patrí naša hlboká poklona a obdiv. Aj dnes deti prevetrali naše bádateľské schopnosti - hľadali a našli sme peňaženku a aj jednému kliešťovi sme klepietka ošetrili kvalitným pleťovým nočným krémom. Dnes večer sme o hodinku skôr zavelili k oddychu, keďže ráno skoro vstávame a vyrazíme za novými zážitkami.
Deň 3. Koľko úsilia stojí dostať poklady z útrob Zeme na povrch...
V dnešné slnkom zaliate ráno sme už o 06:00 hod. napli plachty a vyplávali z prístavu Počúvadlianske Jazero do Banskej Štiavnice. Raňajkovali sme ako králi, na nádvorí Nového zámku. A potom sme už vyrazili v ústrety novým dobrodružstvám do Banského múzea v prírode. Vyzbrojení prilbami, ochrannými pršiplášťmi a baterkami, sme sfárali do štôlne Bartolomej. Uchvátili nás dobové fotografie z minulosti, vďaka ktorým sme si uvedomili, aká ťažká a nebezpečná bola a je práca baníkov. Pochopili sme, koľko driny a obety prinášali každý deň, keď schádzali do podzemia. Spoznali sme rôzne mechanizmy dolovania rudy, od primitívnych až po novodobé. Odhalili sme i najväčšieho nepriateľa baníkov - vodu, ktorej silu sa však postupom času naučili využívať vo svoj prospech. Banská Štiavnica však nemá poklady ukryté len vo svojich útrobách. Dnes sme mali možnosť spoznať a stretnúť pána Ing. Arch. Petra Chovana, ktorého zlaté ručičky stoja za unikátnym, najväčším slovenským dreveným pohyblivým betlehémom. Pri pohľade na jednotlivé časti tohto skvostného diela nás udivovali zmysel pre detail, kreativita a zručnosť autora. Dnes nám už na ďalšie spoznávanie tohto výnimočného miesta nezostal čas. Na palube autobusu sme sa presunuli späť do nášho penziónu. V podvečer sa deti v 5-členných posádkach previezli na loďke po hladine Počúvadla, čo si ako praví námorníci, dosýta užili.
Deň 4. Priania a poďakovania do neba...
Dnes nás priaznivý vietor zavial na jednu z najkrajších dominánt Banskej Štiavnice - Kalváriu. Počas výstupu na vrchol, až k najvyššiemu kostolu, všetci členovia našej posádky vyslovili svoje priania i poďakovania, ktoré putovali až do neba. Dýchala na nás sila a zároveň pokoj každého z 22 zastavení. Je to naozaj výnimočné miesto, na ktoré sa oplatí vždy vrátiť. Naplnení príjemným pocitom z tejto krásy sme sa presunuli do neďalekej Botanickej záhrady. Objavili sme tu množstvo unikátnych cudzokrajných drevín a iných rastlín, ktoré na inom mieste na Slovensku nenájdeme. Pokračovali sme prechádzkou cez centrum mesta. Naše kroky viedli k Starému zámku, ktorý sme predtým videli z najvyššieho miesta Kalvárie. Júnové slniečko nás hrialo a tak sme sa, ako praví námorníci, potrebovali trocha schladiť. Všetky mlsné jazýčky si tak pochutnali na výbornej zmrzlinke. Po ľadovom osviežení sme sa nalodili na palubu autobusu, ktorý nás odviezol do penziónu. Tu sme sa venovali spoločným hrám a nachodené nôžky si schladili v bystrej vode Počúvadlianskeho jazera. Po večeri sme naše námornícke brušká naplnili chutnými špekáčikmi pri spoločnej rozlúčkovej opekačke. Zajtra sa už pomaly schyľuje ku koncu našej výpravy, ale čaká nás ešte jedno zaujímavé zastavenie... Kremnická mincovňa...
Deň 5. Hodnoty, ktoré pretrvávajú...
Poslednú noc bola detská posádka taká unavená z prežitých dobrodružstiev, že ich nezobudili ani blesky a hromy nad hlávkami plnými snov. Možno práve takýmto spôsobom občas Sitnianski rytieri pripomínajú svoju silu... Po prebudení nás privítali už len pokojné dažďové kvapky. Asi preto, aby sme sa mohli sústredene baliť a neťahalo nás to von. Po úspešnom nalodení na palubu autobusu nás doobeda, po hodinke cesty, privítala slnečná Kremnica. Ďalšie krásne mestečko s osobitou atmosférou, učupené v kopcoch. Na obed sme si dopriali pizzu pod korunami stromov na námestí, s výhľadom na kostol sv. Kataríny. Následná prehliadka mincovne nám umožnila nakuknúť do tajov cesty, ktorú v kráľovskom banskom meste prešli vzácne kovy, až sa v závere premenili na mince. Videli sme tu pôvodné stroje, ktoré už nikde inde nenájdete. Nie darmo je kremnická mincovňa najstaršou nepretržite fungujúcou mincovňou na svete. 90% jej produkcie putuje do zahraničia. Vznikajú tu nielen slovenské mince, či mince rôznych štátov, ale napríklad i medaily pre športovcov na rozličné športové šampionáty. Dozvedeli sme sa, že spomínané medaily už nie sú vyrobené z pravých vzácnych kovov, ale stále získavajú prestížne ocenenia za najlepší dizajn. Zlato a striebro, ktoré sa namáhavou prácou dostávajú z útrob Zeme na jej povrch, vždy mali a aj majú svoju hodnotu. Rovnako vždy malo a aj bude mať svoju hodnotu trávenie času s deťmi, ich sprevádzanie pri objavovaní krás a zaujímavostí v našej krajine - a že ich je veru neúrekom. Objavovanie má však pridanú hodnotu vtedy, ak sa unavení a šťastní môžeme vrátiť do bezpečného prístavu, kde nás čakajú naši milovaní... S touto myšlienkou sme dnes ukončili našu úspešnú a zaujímavú plavbu - hodnotami, ktoré pretrvávajú.
PS: Ďakujeme lodivodom, ktorí neúnavne pripravovali a realizovali túto plavbu, posádke, ktorá sa nechala viesť, aj všetkým dobrým ľuďom, na ktorých sme počas našej plavby natrafili..