10 žiakov našej školy netrpezlivo čakalo o 8.00 hodine pred školou. Nečakali sme však na vyučovanie, ale na autobus, ktorý nás mal odviezť na lyžiarsky výcvik do Tatier.
Mnohí sme už vedeli, čo nás čaká, pretože sme ho absolvovali aj minulý rok a veľmi sme sa tešili. Starala sa o nás pani učiteľka K. Kravčuková.
Cesta bola veľmi dlhá. O to vôčšiu radosť sme mali, keď sme dorazili na miesto. Niektorí mali veľkú radosť iba z toho, že sme mali na izbe televíziu. Pani učiteľka nám však povedala: „Neprišli sme sem predsa pozerať televíziu, tak hybaj von!“ Niektorí zo spolužiakov boli v prvých dňoch trocha nemotorní, ale potom to išlo ako po masle. Všetkým sa nám páčili najmä svahy v Skicentre Strednica – Ždiar.
Najviac zážitkov sme mali práve na svahu. Keď padal sneh, nebolo nič vidno. Nechýbali ani pády, avšak dôležité je postaviť sa na nohy, skôr na lyže a skúšať to znova.
Veľké sme mali aj nákupy, pretože každý člen rodiny si zaslúži nejakú pamiatku.
Strava v penzióne Krasuľa nebola síce taká dobrá, akú nám pripravujú pani kuchárky v škole, ale do našich prázdnych žalúdkov sa vošla.
Výborné bolo aj posedenie s členom Horskej služby, ktorý nám porozprával zábavným štýlom zopár príbehov, ktoré nás veľmi zaujali.
Dni prebehli rýchlo ako voda a už tu bola sobota a autobus, ktorý nás odviezol naspäť domov.Tento lyžiarsky výcvik bol naozaj skvelý a určite by sme si ho všetci radi zopakovali aj s pani učiteľkou Kravčukovou.
Lukáš Bilka
Žiak 8. ročníka
Mnohí sme už vedeli, čo nás čaká, pretože sme ho absolvovali aj minulý rok a veľmi sme sa tešili. Starala sa o nás pani učiteľka K. Kravčuková.
Cesta bola veľmi dlhá. O to vôčšiu radosť sme mali, keď sme dorazili na miesto. Niektorí mali veľkú radosť iba z toho, že sme mali na izbe televíziu. Pani učiteľka nám však povedala: „Neprišli sme sem predsa pozerať televíziu, tak hybaj von!“ Niektorí zo spolužiakov boli v prvých dňoch trocha nemotorní, ale potom to išlo ako po masle. Všetkým sa nám páčili najmä svahy v Skicentre Strednica – Ždiar.
Najviac zážitkov sme mali práve na svahu. Keď padal sneh, nebolo nič vidno. Nechýbali ani pády, avšak dôležité je postaviť sa na nohy, skôr na lyže a skúšať to znova.
Veľké sme mali aj nákupy, pretože každý člen rodiny si zaslúži nejakú pamiatku.
Strava v penzióne Krasuľa nebola síce taká dobrá, akú nám pripravujú pani kuchárky v škole, ale do našich prázdnych žalúdkov sa vošla.
Výborné bolo aj posedenie s členom Horskej služby, ktorý nám porozprával zábavným štýlom zopár príbehov, ktoré nás veľmi zaujali.
Dni prebehli rýchlo ako voda a už tu bola sobota a autobus, ktorý nás odviezol naspäť domov.Tento lyžiarsky výcvik bol naozaj skvelý a určite by sme si ho všetci radi zopakovali aj s pani učiteľkou Kravčukovou.
Lukáš Bilka
Žiak 8. ročníka