Deň 1.: S odvahou v batohu za Medveďom
V pondelok, 09. júna ráno, sme naložili svoju batožinu do "prťavého" autobusu s prívesom a vyrazili na tohtoročnú výpravu spojenú s objavovaním krás slovenskej krajiny. Tentoraz je naším cieľom obec Hronec v okrese Brezno na Horehroní. Cesta nám, napriek veľkej vzdialenosti, ubiehala veľmi rýchlo. Prekvapivo nám deti nedopriali zvýšený adrenalín pri hľadaní stratených vecí. Každý mal všetko na svojom mieste. Veríme, že toto nastavenie deti neopustí počas celého nášho pobytu. Hlávky budeme päť dní skláňať na vankúše v turistickom hoteli Drotár, ktorého majiteľ má vskutku príznačné priezvisko - pán Medveď. Dúfame, že iného medveďa už na svojich potulkách nestretneme:-) V dnešný deň sme na prechádzke preskúmali blízke okolie hotela a kochali sa nádhernými výhľadmi. Areál ubytovne sme využili na rôzne pohybové aktivity. Plní očakávaní sa tešíme na zajtrajšok.
Deň 2.: Po stopách zbojníka Jakuba Surovca
Zobudili sme sa do nádherného, slnkom zaliateho rána a privítali ho svižnou rozcvičkou na čerstvom vzduchu. Po bohatých raňajkách sme sa vydali v ústrety novému dobrodružstvu - na salaš Zbojská. Očarení nádherným prostredím sme sa po zelenej značke pustili po zbojníckom chodníku. Po menšom blúdení sme opatrne postupovali Čertovou dolinou. V prekonávaní niektorých úsekov sme okrem fyzických síl museli pridať aj veľký kopec odvahy. Nakoniec sme 5 km dlhý chodník všetci úspešne zdolali. Po zvyšok dňa už naše svaly oddychovali a my sme sa vláčikom "Zbojnícka strela" nechali odviezť do Chlipavice k najväčším kukučkovým hodinám na Slovensku. Na rôznych typoch kukučkových hodín sme mohli obdivovať jemnú rezbársku a hodinársku prácu. Na pamiatku si mnohí z nás kúpili krásne suveníry. Brušká sme si naplnili chutnými džemovými palacinkami s čokoládou a šľahačkou. Spoločnosť nám robili aj rôzne druhy hospodárskych zvierat - sliepky, kravy, poníky, pštrosy, mačky a traja "cutie" psíci. Unavení, ale plní krásnych zážitkov sme sa vrátili do hotela. Deň sme zavŕšili spoločnými hrami na dvore. Dnešok bol špeciálnym dňom pre jednu z účastníčok našej horehronskej výpravy - Grétku, ktorá s nami oslávila svoj meninový deň:-)
Deň 3.: Miesto, kde sa stretla celá Európa
Počasie nám zatiaľ praje a pri rannej rozcvičke sme sa znova vykúpali v slnečných lúčoch. Dnešné dopoludnie sme venovali tvorivým a pohybovým aktivitám. Pod našimi šikovnými prstíkmi tak vznikli krásne vyšívané pohľadnice, rozmanité náramky či srdiečka, vtáčiky a rybky z drôtu. Po obede sme opäť zobrali svoje batohy na chrbáty a popri zurčiacom potôčiku prešli do 4 km vzdialenej obce Osrblie, kde sme si pozreli Národné biatlonové centrum. Večer nás čakala pripravená vatra, kde sme opekali chutné špekáčiky. Ako dezert nám tunajšie pani kuchárky napiekli obrovský pekáč plný chutných lekvárových buchiet. Energiu sme vybili pri spoločných hrách na dvore. A hor sa na zajtrajšie nové dobrodružstvo...
Deň 4.: Nech to para tlačí
Predposledné horehronské potulky sme dnes začali jazdou linkovým autobusom. Vystúpili sme na zastávke Pod bránou v obci Hronec. Tu nás už čakali pripravené dlho očakávané cyklodreziny. Cyklodrezina je ľahké koľajové vozidlo, ktoré je poháňané silou svalov na princípe bicyklovania. Rozdelili sme sa do piatich cykloskupín a svižne šliapli do pedálov. Šlo to celkom zhurta, nakoľko sme stúpali do mierneho kopca. Odviezli sme sa až na medzistanicu Šánske a prestúpili do vláčika Čiernohronskej železnice. V Čiernom Balogu sme si prezreli železničiarske múzeum a nakúpili suveníry pre našich milovaných. Z rozhľadne nad obcou sme sa kochali nádherným výhľadom na Nízke Tatry. Do Hronca sme sa opäť vracali na cyklodrezinach. Tentokrát nám to svišťalo z kopca takmer samé od seba. Deň plný krásnych zážitkov zavŕšila slávnostná večera. Mali sme výbornú sviečkovú, lepšiu ako od maminky...
Deň 5.: Všetky cesty vedú domov
Kufre sa síce ľahšie balia, ale ťažšie zatvárajú, lebo nikomu (okrem pani učiteľky Vilemovej :-)) sa do nich nechce precízne ukladať použité oblečenie. Túto fázu na konci školy v prírode by všetci najradšej preskočili.:-) Preto sa kde - tu našla zabudnutá bunda, šiltovka, uteráčik, alebo iná drobnosť. Aby sme využili cestu domov naplno, navštívili sme Bystriansku jaskyňu, ktorá nám okrem zaujímavej jaskynnej výzdoby a pútavého výkladu ponúkla schladenie v horúcom dni. Nakúpili sme posledné suveníry a z autobusu nedočkavo vyzerali najbližší McDonald, lebo sýtemu sa oveľa ľahšie cestuje, ako hladnému, to je univerzálne platné v každej dobe.
Posledný deň školy v prírode má vždy úplne inú atmosféru ako tie predchádzajúce. Vo vzduchu visí túžba po domove zmiešaná s trochou smútku za všetkým, čo sme spolu videli a zažili. Vždy je to niečo jedinečné a neopakovateľné. Dúfame, ba priam veríme, že v každom účastníkovi zostalo more zážitkov, ktoré si budú pamätať aj po rokoch s hrejivým pocitom pri srdci.
